english version Kontaktujte nás

Archiv novinekNOVINKY

Pojďte s námi měnit svět náboru!

Pojďte s námi měnit svět náboru!

Chceš pracovat na perspektivních pracovních pozicích? Rád/ráda hledáš nové přístupy s využitím sociálních sítí jako je Linkedin, Facebook nebo Twitter? Baví Tě nové technologie a mluvíš dobře anglicky? Pokud ano, toto je nabídka pro Tebe.

Více čtěte zde >>
Představení Michaely Ečerové

Představení Michaely Ečerové

Pokračujeme v představování klíčových členů našeho týmu. Michaela je naše odbornice na "lovení" analytiků do risku, crm, financí nebo collection. Co o sobě prozradila?
Více čtěte zde >>
Personální bezpečnost - Zaměstnanci jako bezpečnostní riziko

Personální bezpečnost - Zaměstnanci jako bezpečnostní riziko

Přinášíme vám odborný článek Ivany Spoustové, externí spolupracovnice Personal Connect.
Více čtěte zde >>
Rozhovor s Alexandrou Lemerovou v novém vydání Výjimečných žen

Rozhovor s Alexandrou Lemerovou v novém vydání Výjimečných žen

Přinášíme Vám nový rozhovor s Alexandrou Lemerovou z časopisu Výjimečné ženy. Chcete-li se o ní i o společnosti dozvědět více, podívejte se na něj!
Více čtěte zde >>

Novinky

Zpět

Milan Babiak o svojom živote v Kanade

Ako uspieť v Kanade a získať prácu v jednej z najväčších IT spoločností? A ešte o mnoho viacej, vo veľmi otvorenom a úprimnom rozhovore s Milanom Babiakom

Pochádzate zo Slovenska, kde ste vyštudovali vysokú školu a sľubne ste si rozbehli profesijnú kariéru. Čo vás viedlo k tomu, že ste to všetko opustili a presťahovali sa s rodinou do Kanady?

Alexandra, dovoľte mi, prosím, na úvod srdečne vás pozdraviť a poďakovať sa vám za príležitosť rozhovoru pre médiá. Je to môj prvý rozhovor, preto máte prvenstvo, ktoré vám žiadne iné noviny nemôžu prebrať! :-)

Prečo sme sa rozhodli presťahovať do Kanady? Rozhodli sme sa spolu s manželkou skúsiť nové pracovné príležitosti a tiež otvoriť možnosti širšieho uplatnenia pre naše deti.

 

Prečo práve Kanada? Môžete porovnať život v Kanade a na Slovensku? V čom by sme sa mohli nechať inšpirovať? Na druhej strane je niečo, čo vám v kanadskej spoločnosti chýba?

Najprv sme uvažovali o USA, ale administratívny proces bol dosť zložitý, a najmä s pomerne neistým statusom prisťahovalca v USA – žiadosť o zelenú kartu, potom relatívne dlhé obdobie čakania na občianstvo, myslím, že je to 5 rokov. Dozvedeli sme sa o tom, že Austrália a Kanada oficiálne berú prisťahovalcov. Austrália bola pre nás dosť ďaleko, preto zvíťazila Kanada. Status Imigrant sa dá získať žiadosťou a schvaľovacím procesom na Kanadskom veľvyslanectve a po 3 rokoch pobytu v Kanade môže imigrant získať občianstvo.

 

V Kanade ste pracovali a stále pracujete pre popredné IT spoločnosti, ako sú Siemens, Avaya a v súčasnosti IBM. Ako sa vám tam podarilo presadiť?

Poviem to veľmi jednoducho – ochota, aktivita, otvorenosť mysle pre nové situácie a myšlienky, zdravá zvedavosť a poctivá práca. Hodnoty, ktoré ma naučili rodičia a najmä môj otec. Výsledkom je dobrá osobná reputácia, ktorú si človek postupne každodenne a po rokoch vybuduje, a kontakty, ktoré získa. Kontakty sú dôležité pre úspech v práci a pri zmene a hľadaní nového zamestnania. Toto všetko mi pomohlo dostať najlepšie miesto a najlepšiu prácu, akú som doteraz mal – prácu pre IBM.

 

Pri všetkom tomto úsilí mi bola a je silnou oporou moja drahá manželka Janka, ktorej sa chcem aj touto cestou poďakovať. Keď sme prišli do Kanady pred 10 rokmi, naše dievčatá mali šesť, päť, a jeden a pol roka, a hlavnú starostlivosť o domácnosť, školu, klavír, šport, a iné mimoškolské aktivity našich detí niesla ona. Popri tom všetkom stihla absolvovať v Ottawe dve nadstavbové štúdiá v oblasti autizmu a analýzy správania, a tiež vzdelávania detí predškolského veku. Ako učiteľ a špeciálny pedagóg sa v Kanade naďalej profesionálne venuje výchove detí, a vo voľnom čase aktivitám v rámci Slovenskej komunity v Ottawe - sobotňajšia slovenská škola pre deti krajanov, organizovanie spoločenských podujatí ako napríklad Deň Matiek, Deň Detí a Sviatok Sv.Mikuláša a podobne.

Janka stála pri mne v našich ťažkých začiatkoch v novom domove, je mojou stálou oporou, motiváciou a tým najlepším partnerom, akého som mohol dostať.

 

Prevažnú časť vašej kariéry sa venujete vývoju softvéru. Čo je dôležité pre úspech v tejto profesii?

Z odborného hľadiska je to prehľad – človek musí neustále sledovať vývoj v technológii, programovacích jazykoch a tiež odvetviach, v ktorých pracuje ako programátor – napríklad bankovníctvo, telekomunikácie, internetové aplikácie a podobne.

Popri tom sú veľmi dôležité komunikačné a prezentačné schopnosti a tímová práca. Schopnosť vyjadriť myšlienky jasne, stručne a zrozumiteľne v rôznych situáciách – na projektových schôdzach, tímových prezentáciách alebo v bežných každodenných rozhovoroch s kolegami. Vedieť klásť správne otázky, keď prosím kolegu o radu, zvoliť vhodný spôsob a nástroj komunikácie: email, telefonát, osobné stretnutie. Pre úspešný postup je dobré prejaviť aktivitu a ochotu riešiť stále zložitejšie a náročnejšie úlohy, aby človek nestál na mieste.

Myslím si, že to, čo som uviedol, platí takmer pre každú profesiu. Vývoj softvéru je špecifický azda v tom neustálom sledovaní rýchlo sa meniacich technológií. Postupne vekom a skúsenosťami sa však dá dosiahnuť taký prehľad, že viete identifikovať trendy a princípy, ktorými sa vývoj uberá. Napríklad svet sálových počítačov, ktorý dominoval v 60., 70. a začiatkom 80. rokov, potom prešiel na aplikácie sústredené na osobných počítačoch, sa vracia v podobe súčasného sveta „cloud computingu“, kde na veľa aplikácií stačí internetový prehľadávač a aplikácia beží na vzdialenom serveri.

 

Keby ste porovnali úroveň slovenských/českých programátorov a svojich kolegov v Kanade, ako sme na tom? Čo sa môžeme od nich naučiť?

Veľa závisí od firmy. Viem si predstaviť, že slovenskí a českí programátori dokážu byť lepší od kanadských alebo amerických.

Menšie firmy majú tendenciu pracovať extrémne intenzívne a veľa, s kopou nadčasov. Otázka je, ako dlho to človek vydrží, kým sa mu myseľ „vypáli“ = v angličtine je na to termín „burnt out“. Potom človek pracuje niekoľko dní, resp. týždňov s menším výkonom, kým sa zotaví.

Jedna vec hodná povšimnutia, ktorú som si uvedomil pomerne rýchlo na kanadskom a aj americkom pracovnom trhu, je spôsob riešenia problémov a chýb. Zažil som veľa situácií, keď niekto urobil nejaký omyl a podvedome som očakával napätie, nervozitu, možno trochu kriku, resp. posmešných poznámok. Naopak, situácia sa vyriešila v pokoji a energia sa sústredila na to, ako chybu napraviť, a nie na to, kto ju urobil a ako ho potrestať.

 

Aká bola vaša úroveň angličtiny? Je potrebná i francúzština pre uplatnenie sa v Kanade? Môžete sa s nami podeliť o váš recept, ako sa ľahko naučiť cudzie jazyky?

Angličtina ma veľmi bavila už od detstva, najmä z anglických piesní. Absolvoval som pár krátkych kurzov, väčšinu angličtiny som sa naučil sám. Veľkú úlohu tu, pochopiteľne, zohrala motivácia odchodu do Kanady. Recept na cudzie jazyky je v prvom rade motivácia. Čítal som pravdaže veľa článkov o programovaní v angličtine a počúval som a stále počúvam audiozáznamy z internetu na témy, ktoré ma bavia – momentálne je to oblasť biznis inteligencie, ktorá je mojou hlavnou pracovnou náplňou v IBM. Po ceste do práce rád počúvam audiozáznamy v MP3 a tiež tzv. audiobooks – nahovorené knihy na cédečkach, ktoré si požičiavam z našej mestskej knižnice v Ottawe. Keď nestíham čítať knihy, tak cez audiozáznamy cestou do práce sa snažím rozširovať si obzor v mimotechnických oblastiach – manželské vzťahy, výchova detí, náboženstvo, šport, zdravá výživa a podobne.

K francúzštine – francúzština je veľmi dobrý doplnok pre uplatnenie sa v Kanade, najmä v provinciách Quebec a Ontario. V provinciách mimo Quebecu sa dá „prežiť“ iba s angličtinou, ale s francúzštinou má človek vyššie šance na prijatie do zamestnania v oblasti štátnej správy a služieb, čo platí opäť najmä v Ontariu.

 

Ste známy ako silný tímový hráč. Čo pre vás znamená kolektív, kolega, priateľ? Vidíte v tom rozdiel v Kanade?

Kolektív znamená veľa. To je ďalšia vec, ktorú som si rýchlo všimol v kanadskom pracovnom prostredí – dosahovanie výsledkov. Môjmu šéfovi nezáležalo na tom, či som nejaký problém vyriešil sám vlastnou hlavou, alebo vedomosťami získanými od kolegov. Aj keď som nemal pod sebou podriadených ľudí, očakáva sa prirodzená schopnosť spolupráce, resp. delegovania istých aktivít iným členom tímu. Synergia v tíme je kľúčom k úspechu.

Priateľ je pre mňa niekto viac než kolega. Pri tejto príležitosti spomeniem veľa dobrých priateľov na Slovensku a v Čechách, s ktorými sme sa síce fyzicky vzdialili, ale naďalej sme v emailovom, telefonickom, ale najmä myšlienkovom a modlitbovom spojení. Tieto vzťahy pretrvávajú bez ohľadu na uplynutý čas a vzdialenosť, ktorá nás delí.

A medzi týchto priateľov počítam aj vás, Alexandra.

 

Ďakujem. Čo by ste odkázali mladému človeku, ktorý túži po živote v Kanade? Ktorú časť Kanady by ste odporúčali? Ako sa na to má pripraviť? Ako si tam nájsť prácu? Bývanie?

Ak máte čo len trochu odvahy, ale najmä nadšenie a motiváciu, skúste to. Rozhodne však odporúčam zvážiť pre a proti, lebo sme ľudia a odlúčenie bolí. Treba si zodpovedať otázku, za akú cenu som ochotný obetovať svoje miesto a osobné kontakty na Slovensku za hodnoty, ktoré hľadám v Kanade.

Ktorú časť Kanady? Pre dobré udržiavanie kontaktu so Slovenskom z hľadiska časového pásma je dobrá východná časť Kanady – Ontario a atlantické provincie Nova Scotia, New Foundland and Labrador, Prince Edward Island, lebo majú 6-hodinový časový posun oproti Slovensku a let je kratší, zhruba 8 hodín. Z hľadiska nájdenia práce je celkom dobré Ontario, najmä pre technické profesie. Učiteľské profesie to majú jednoduchšie v provinciách Saskatchewan a Alberta. V Alberte je tiež viacej hôr, na ktoré sme Slováci spod Tatier zvyknutí. Nádherná príroda je okolo Skalistých hôr v Alberte a v Britskej Kolumbii. Časový posun je však 9 hodín a tiež drahšie letenky na návštevy domov na Slovensko.

Ďalší dôležitý faktor je počasie a podnebie, ktoré je veľmi rôznorodé podľa miesta v Kanade – treba si uvedomiť, že Kanada je obrovská krajina.

Pri rozhodovaní je dobré mať nejaký kontakt v Kanade na konkrétneho človeka alebo firmu, kde má uchádzač záujem o prácu, a odtiaľ začať hľadanie. V dnešnej dobe je to vďaka internetu podstatne jednoduchšie. To sa týka aj hľadania práce a bývania. Zohnať bývanie nie je problém – internet, inzertné noviny. K dispozícii je veľa možností na prenájom bytu či domu, všetko je len otázka požiadaviek a ceny prenájmu.

Pri práci, podobne ako na Slovensku, veľa zohrávajú osobné kontakty. Pracovnú žiadosť so životopisom môžete pravdaže poslať cez internet, a keď ste kvalifikovaný odborník so špecializáciou, máte dobré šance. Tu mám na mysli nielen prácu v kancelárii, ale v poslednom čase je v Kanade nedostatok kvalifikovaných remesiel ako stavbár, elektrikár, vodoinštalatér. Za 10 rokov, čo sme v Kanade, som zažil dvakrát krízu v IT, no stavebníctvo stále ide a mesto Ottawa sa rozpína rýchlym tempom na všetky smery. Vznikajú nové osídlené komunity s novými domami a vybudovanou infraštruktúrou obchodov, parkov, škôl, športovísk a komunitných centier voľného času.

Ak môžem poradiť jednu vec – kdekoľvek a komukoľvek na svete – šport. Je to nielen prostriedok na relax, spoznávanie nových ľudí, ale dobrá kondícia sa veľmi odráža na pracovnom výkone, zvlášť intelektuálnom, za počítačom, kde je fyzického pohybu pomenej. V Kanade sú veľmi populárne športové kluby nielen pre deti a mládež, ale aj pre dospelých a starších ľudí. Bežné sú hokejové, futbalové, tenisové, cyklistické, lyžiarske, plavecké kluby, kde si človek nielen zašportuje a získa motiváciu, ale zažije kopec zábavy s ostatnými dospelými športovcami. Týmto chcem opäť poukázať na motiváciu a tímovú hru, ktoré sme preberali v predošlej otázke.

 

Môžeme na záver osobnejšiu otázku? S manželkou v Kanade vychovávate svoje deti. Je rozdiel vo výchove detí u nás a v Kanade? Čo sa vám v Kanade na výchove páči  a čo by ste určite našim rodičom odporučili?

Malý príklad azda ilustruje najlepšie. Predstavte si situáciu, že deti majú spolu narodeninovú oslavu u niektorého zo spolužiakov – povedzme 7. narodeniny. Po skončení oslavy si prídu rodičia vyzdvihnúť svoje ratolesti. Kanadskí rodičia sa spýtajú: „Did you have fun?“ = „Zabavil si sa?“ Rodičia zo Slovenska alebo Poľska sa spýtajú: „Did you behave?“ = „Bol si dobrý?“ :-)

Chcem tým povedať, že rodičia z Európy, najmä slovanského pôvodu, sú zvyčajne prísnejší na svoje deti než kanadskí rodičia. Našim rodičom by som poradil možno trochu viac pokoja pri riešení problémových situácií. Ako som spomínal predtým pri riešení pracovných problémov – zamerať sa na podstatné veci a nehľadať vinníka, ale riešenie.

Rozhodne však nepoľaviť z výchovných zásad, bez ohľadu na to, ako „mäkko“ vychovávajú deti rodičia spolužiakov a kamarátov vašich detí. Nebáť sa vyčnievať z radu a trvať na svojich hodnotách a názoroch.

Kanadskí rodičia deti viac chvália za výsledky, čo je dobré. Toto však tiež niekedy prerastie do extrému a výsledkom je, že sú deti rozmaznané. Konzumizmus ako dôsledok vysokej životnej úrovne a blahobytu tiež vedie k tomu, že si deti nevedia si vážiť hodnoty a berú veci, ktoré dostávajú v hojnosti, ako samozrejmosť.

Rozhodne pozitívna vec je, že rodičia v Kanade sa deťom venujú pomerne veľa, sú zaangažovaní do aktivít svojich detí, či už v škole, alebo mimo nej – v športe, umení, záujmových krúžkoch.

Na záver by som ešte chcel spomenúť jednu vec, ktorá sa mi v Kanade páči – je tu veľmi silné hnutie dobrovoľníkov. Ľudia pomáhajú bezplatne všade, kde treba – v škole, na rôznych podujatiach, najmä charitatívnych zbierkach, na transfúznych staniciach pri darovaní krvi, v domovoch dôchodcov, v kostoloch, na športoviskách, v centrách voľného času a podobne.

Ďakujem za rozhovor.

Autor: Alexandra Lemerová

Milan Babiak, rodák zo Zvolena, je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej (v súčasnosti je to Slovenská technická univerzita) v Bratislave. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu.    Milan je skúsený softwarový inžinier, ktorý v súčasnosti pracuje pre spoločnosť IBM na pozícii architekta technických riešení pre oblasť Business Inteligencie. V minulosti pracoval na obdobných pozíciách pre spoločnosti ako sú ICL, Siemens, Avaya, a Ubiquity Software Corporation. Na Slovensku začínal svoju úspešnú IT dráhu v spoločnosti Ditec ako IT bezpečnostný špecialista a sofwarový inžinier. Milan je prirodzený vodca so schopnosťou motivovať a organizovať ľudí. Milan žije so svojou manželkou a tromi dcérami v Kanade, v Ottawe.